Jozef Jaloviar bol favoritom pyramídy v holandskej organizácii LFL, avšak po prvom vyhratom zápase zostal v tom druhom veľmi nemilo prekvapený, a nielen on. Aké sú jeho pocity po návrate domov?

Organizácia LFL (Level Fight League) je v podstate stále nováčik. Na akej sú podľa teba aktuálne úrovni?

„Čo sa týka organizovania a servisu, tak všetko bolo na vysokej úrovni, takisto aj samotné zápasy.“

Ty si zo zápasníckych turnajov zvyknutý na viacero súbojov za jeden deň. Bral si teda možnosť až troch zápasov za večer ako svoju výhodu oproti súperom?

„Áno, v zápasení sme mali viac zápasov v jeden deň. MMA je ale iný šport, takže ťažko povedať, či som to bral ako výhodu.Neobával som sa váhovej prevahy, inak by som do toho nešiel.“

Vyraďovacie zápasy boli na tri kolá po dve minúty. Aký bol teda váš “gameplan“?

„Kolá boli síce 2-minútové, ale za to intenzívnejšie. Nebolo tam na čo vyčkávať. Gameplan bol veľa hádzať, do toho tvrdý ground-and-pound a samozrejme zbytočne neriskovať a neinkasovať.“

Vieš nám opísať priebeh prvého súboja?

„Prvý zápas priebiehal presne tak, aký bol plán. Teda až na jeden capák, ktorý som inkasoval v druhom kole. Zvyšok zápasu som si ale postrážil a doviedol do víťazného konca.“

O finále si prišiel kvôli spornému verdiktu bodových rozhodcov. Ty si sa cítil ako víťaz?

„Samozrejme som sa cítil ako víťaz a uistil som sa v tom aj po spätnom pozretí záznamu. Prekvapení pri vyhlásení sme nezostali iba my, ale aj organizátori, moderátori a samotný súper. Ten ma za celý zápas ničím nehrozil a nerozumiem na základe čoho mu to dali. Sklamanie bolo veľké, brali sme to tak, že už sme vo finále. Hlavne môj rekord je teraz iný, ako by mal byť.“