Detstvo patrí k najkrajším obdobiam života. Samuel Pirát Krištofič však rodinnú pohodu rozhodne nezažíval. Opísal peklo s otcom alkoholikom!
Pirát Krištofič občas spomína ťažké detstvo s otcom alkoholikom. V Bez Frázi sa však vyrozprával zo svojej nočnej mory úplne.
Pirát Krištofič otvoril svoju 13. komnatu
„Zavriem oči a vidím malého chlapca. Chalana, v ktorom je malá dušička, keď na chodbe počuť ťažké kroky a potom kľúč, ktorý zašramotí v zámku. Vedel som, že bude zle. Nemal som nádej, len som čakal, čo bude, keď svojho otca uvidím. Väčšinou prišiel domov ožratý, zbil mamu, moje dve sestry aj mňa,“ otvorene priznáva.
„Nechápal som, prečo to robí. A ani to, ako sa nám ráno môže pokojne pozrieť do očí. Kvôli tomu, sme nemali peniaze ani na jedlo. Viem, čo je to skutočný hlad.“
Možno aj preto je dnes mentálne dostatočne odolný prijímať tvrdé rany súperov v klietke či trápiť sa s nástrahami tvrdých diét pri zhadzovaní.
Hlava nad sporákom či rozbitá kameňom
Pirát Krištofič vyrozprával v smutnom obraze svojho detstva aj niekoľko doslova hororových zážitkov.
Sponzorovaný obsah
ZÁPASY S DOBRÝM KURZOM, KTORÉ SA OPLATÍ TIPOVAŤ
_ _ _ Vadia ti reklamy? Zruš si 80% reklám na webe MMA Fanatik na tomto odkaze >>> _ _ _ Sleduj MMA turnaje s 30€ bonusom a tipni si na svojich favoritov tu >>> _ _ _„Hral som sa v izbe a počul som, že sa otec postavil z gauča. Išiel som sa pozrieť do kuchyne. Otvoril som zatvorené dvere a vidím, ako mame tlačí hlavu nad sporák, kde horí oheň. So sestrami sme kričali, aby prestal. Jačali sme, aby šiel preč a nechal ju. Žili sme v strachu a robili zúfalé veci. Mama vedela, že ju raz chce zmlátiť a tak si nachystala kameň. Chcela ho udrieť, ale netrafila sa a potom jej ním rozbil hlavu. Len som na to pozeral a policajti tak isto. Nikdy nám nepomohli.“
V dvanástich chcel zabiť otca
V dvanástich chlapci riešia svoje typické nezbednosti, no Pirát mal sa múrmi rodinného bytu úplne iné starosti, ktoré mu motali hlavu. Netají, že tyrania zo strany otca alkoholika zašla tak ďaleko, že si pripravil nožík na to, aby ho v noci zabil.
„Došiel som k tomu, že s tým skoncujem. Pripravil som si nôž do šuplíka a čakal som dlho do noci kým zaspí, aby som ho mohol bodnúť do brucha. Nakoniec som nenašiel odvahu. Bol som dieťa, ale ešte silnejší bol strach z toho, čo by sa stalo, keby to nevyšlo. V hlave sa mi premietali príbehy, ako to bude pokračovať. Bodnem ho a utečiem k babičke. Nepodarí sa mi to a on mi odreže hlavu. Proste haluz.“
Našťastie svoj plán nedotiahol do konca. Ktovie, kde by bol dnes…
Len chudoba a hlad
Pirát Krištofič sa neskôr od mamy dozvedel, že keď mal rok a bola znova tehotná, otec alkoholik jej priložil nôž na krk. Rozišla sa s ním. No začal sekať dobrotu, rok nepil. A ženu si získal späť. No netrvalo dlho a znova to šlo všetko dole vodou…
„Boli sme chudobní. Na školskej fotke mám od prvej do piatej triedy rovnakú mikinu. Niekedy sme so sestrou mali na celý deň krajec chleba, pre každého polovicu. Keď nám doniesla jedlo po záruke či koláč, ktoré museli obchody vyhodiť, cítili sme sa ako králi.“
Trápenie Piráta aj celej jeho rodiny skončilo, keď mal 15.
„Keď som mal 15 rokov, rodičia sa rozviedli a v tom momente pre mňa otec prestal existovať. Dozvedel som sa, že mal ťažkú chorobu, niečo ako rakovinu kostnej drene. Vedel som, že trpí. Napríklad vraj vstal z postele a zlomil si nohu, praskla mu stehenná kosť. Zvláštne, ako veľkému chlapovi, z ktorého šla hrôza, vzal alkohol krok za krokom všetko. Jeho smrť mamu rozplakala. So mnou neurobila nič,“ úprimne dodáva.
V texte môžu byť umiestnené odkazy na sponzorovaný obsah.
Zdieľaj:
